Písal sa prvý september 1966. Bol štvrtok a na budapeštianskom Népstadione sa na majstrovstvách Európy bežalo finále ženskej štvorstovky. Plné tribúny očakávali triumf domácej favoritky Antónie Munkácsiovej, ibaže v ten deň nemala nárok. Titul v druhom európskom výkone histórie 52,9 získala rodáčka zo Špačiniec behajúca za Sláviu SVŠT Anna Chmelková. Munkácsiovú predstihla o celú sekundu! Zvíťazila pätnásť mesiacov po tom, čo priviedla na svet syna Vladka… Takmer 60 rokov (presne 59 rokov, 11 mesiacov a 20 dní) bola jediná slovenská ženská atletická európska šampiónka – až do chvíle, kým 12. augusta 2026 nezískala Emma Zapletalová zlato na 400 m prekážok na ME v Birminghame. Jej víťazný čas 52,91 bol takmer totožný ako Chmelkovej budapeštiansky v roku 1966.
„Anka bola elegantná bežkyňa s ľahkým, vláčnym a energeticky úsporným krokom,“ spomína na svoju zverenku tréner Ján Koštial, ktorý ju doviedol k európskemu titulu. „Po materskej pauze sme začali od základov, no vďaka danostiam a tomu, čo predtým získala od trénera Pavla Gleska, jej telo a nohy takmer okamžite pozitívne zareagovali na tréning. Pôvodne som nepredpokladal, že v prvej sezóne zaznamená taký výkonnostný vzostup. Ženy sa však po naplnení materskej túžby dokážu úžasne uvoľniť a nám sa to podarilo dokonale využiť.“
Nechýbalo však veľa a Chmelková by v Budapešti chýbala. Bola krátko po pôrode, takže nemala splnený limit a ani kritérium pre účasť na majstrovstvách Československa, kde mala poslednú šancu kvalifikovať sa na ME. Zasiahol však vtedajší šéf československej atletiky Václav Mudra. Vďaka nemu sa napokon na majstrovstvá Československa dostala. Anna Chmelková sa mu na šampionáte v Třinci odmenila svojím prvým seniorský čs. rekordom 54,3. A zaň si vyslúžila miesto v budapeštianskej nominácii.
Formu z domáceho vrcholu si odniesla aj na ME. Tridsiateho augusta vyhrala na budapeštianskom Népstadione II. rozbeh v čs. rekorde 53,6 – bola najrýchlejšia zo všetkých 30 účastníčok behu na 400 m. O deň neskôr bola v II. semifinále so zadržiavaným finišom druhá za 54,0 za Maďarkou Szabóovou (54,0), do finále postupovali priamo prvé štyri štvrťkárky. V súboji o medaily to však už „rozbalila“ naplno. Výsledok? Ďalší národný rekord 52,9 – rýchlejších 400 m v roku 1966 zabehla len Austrálčanka Pollocková v rámci behu na 440 y (52,6)…
„Maďarka Munkácsiová tempo prepálila. Ja som sa ako zvyčajne začala tlačiť dopredu medzi 150 a 200 metrami. Dobre som zvládla druhú zákrutu, vybehla som z nej na čele a čakala som, čo na to telo,“ spomínala v roku 2014 na budapeštianske európske finále Anna Chmelková v rozhovore pre magazín Slovenská atletika. „Ešte vládalo, tak som pridala. To som si nikdy predtým netrúfla. Prvý raz v živote som v cieľovej rovinke bežala ako o život. Negujúc strach, že budem trpieť.“
„Čas 52,9 bol šokujúci. Anka ho zabehla ho v predanabolikovej ére, ktorá umožňovala preukázať mieru talentu,“ podotkol Chmelkovej vtedajší kouč, docent Ján Koštiaľ, ktorý aj po rokoch férovo priznáva, že veľký podiel na titule mal aj Pavol Glesk, ktorý európsku šampiónku trénoval pred pôrodom: „V Budapešti sme sa zo zlata tešili obaja. Ja som zlízol šľahačku, ale právom gratulovali aj jemu.“
Anna Chmelková (pred vydajom Blanáriková) sa síce narodila v Špačinciach (26. 7. 1944), kde bývali rodičia jej mamy, ale celý život žije v Bratislave. S atletikou začínala v atletickom oddiele TJ Iskra Závod Mieru (neskôr Dimitrov Bratislava) a v jeho drese ako 16-ročná získala prvý slovenský seniorský titul – v štafete 4 x 100 m. Po prestupe do Slávie k trénerovi Pavlovi Gleskovi zabehla v druhej štvorstovke kariéry slovenský rekord 56,9 s a zakrátko (aj s výronom v členku) československý juniorský rekord 56,2. V lete 1964 ju vďaka zlepšeniu sa na 55,1 nominovali na OH v Tokiu, no pred odletom lekári zistili, že čaká dieťa – a ostala doma. Po materstve sa rýchlo vrátila, ale už ako zverenka Jána Koštiala, čs. diaľkarskeho majstra 1964, ktorý s trénerstvom iba začínal.
Po senzačnom triumfe v Budapešti už nič podobné nedosiahla. Na mexickej olympiáde 1968 skončila v rozbehoch na 400 m na 21. mieste (54,91). O rok neskôr získala posledný zo štyroch čs. titulov na 400 m (1964: 55,0, 1966: 54,3, 1968: 54,1, 1969: 54,7) a skončila kariéru. Vyštudovaná knihovníčka i s manželom, bývalým trojskokanom Vladimírom Chmelkom, ostali atletike verní dlhé roky, pomáhali ako rozhodcovia. Ich syn Vladimír sa venoval skoku do diaľky, bol predseda atletického oddielu Slávia STU (1992 – 2002) a krátko aj riaditeľom mítingu P-T-S. Annu Chmelkovú (Blanárikovú) SAZ uviedol do Siene slávy slovenskej atletiky hneď po jej vzniku v roku 2013.
Rozhovor s Annou Chmelkovou v magazíne Slovenská atletika (2014/2 – 24. a 25. strana) o jej kariére i úspechu na ME v Budapešti si môžete prečítať na tomto linku:
https://www.atletika.sk/wp-content/uploads/2018/01/07_2014.pdf
(GB, MŠ)
Texty k foto:
Na snímkach Anna Chmelková, Anna Chmelková počas kariéry so šprintérkou Evou Gleskovou-Lehockou, štvorica veľkých atletických osobností z Mladej gardy (zľava: Jozefína Čerchlanová, Anna Chmelková, Eva Šuranová, Mária Mračnová) a Anna Chmelková s manželom Vladimírom.
FOTO JÁN LUKY, ARCHÍV ZB